Betón býva považovaný za jeden z najstarších známych stavebných materiálov. S betónom sa stavalo už v Rímskej ríši, čiže niekedy okolo 0. Rímania dokázali postaviť obrovské akvadukty, alebo koloseum, ktoré existujú už dvetisíc a viac rokov. Neboj sa, aj ty to dokážeš, len sa do toho pusti.
Čo to je betón?
Keď sa bavíme o betóne, mali by sme si najprv povedať, čo to teda je?
Betón je tekutá zmes plniva, spojiva, vody, prísad a prímesi. Jednoduchá charakteristika, ktorá ti ale nič nepovie…
To, že je betón po zamiešaní tekutý je jeho výhoda, pretože tak nadobudne nami požadovaný tvar. Po zaschnutí (vytvrdnutí) už tento tvar drží. Z kvapaliny sa jednoducho stane tuhá látka. Z toho vyplýva, že ak chceme niečo vybetónovať, potrebujeme niečo, čo nám zabezpečí výsledný tvar betónu. To „niečo“ nazývame pojmom „debnenie“ – alebo často sa používa nemecké slangové slovo „šalung“. Pomocou dreva, či iného materiálu vytvoríme priestor, kde sa betón má rozliať. Keď zatvrdne, jednoducho debnenie odoberieme a máme výsledný betón v tvare, v akom chceme a potrebujeme.
Z čoho sa to teda skladá ten betón?
Plnivo
Plnivo tvorí najväčší podiel v betóne. Pre štandardny (volajme ho „záhradný“) betón je to vo väčšine prípadov piesok, prípadne zmes piesku a štrku. Podľa toho, akú tuhosť potrebujeme, musíme voliť aj zrnitosť plniva. Napríklad vrecované betóny, ktoré kúpiš v stavebninách a už len doleješ vodu a miešaš, majú plnivo v zrnitosti 0-4 mm. To úplne stačí pre všetky potery v domácnosti, alebo pre zabetónovanie plotových stĺpikov do zeme.
Väčšie konštrukcie (ako napríklad stropná betónová doska v dome) vyžadujú betón vyššej kvality (a teda vyššej tuhosti), aby si sa neprepadol o poschodie nižšie. V takých betónoch nájdeš aj kamenivo zrnitosti 16 mm.
Pozor, nie je to však plnivo, ktoré rozhoduje o výslednej tvrdosti betónu, no má tiež významný vplyv.
Konštrukcie mostov, bytoviek, alebo napríklad aj obrubníky, či betónová dlažba, vyžadujú ešte tvrdší betón (inak by si chytil obrubník do ruky a by sa ti rozpadol).
Spojivo
Spojivo je tá hlavná látka, ktorá z bahna (zmes vody a piesku nie je nič iné než bahno) vytvorí skutočný betón.
Väčšinou sa tu bavíme o cemente, pri záhradných betónoch, s ktorými budeš bežne doma robiť, vlastne ani nemá význam riešiť niečo iné.
Cement je suchá zmes vápenca, ílu a malého množstva sádry. Obsahuje látky, ktoré po zmiešaní s vodou chemicky reagujú a spôsobujú tvrdnutie zmesi.
Dnes v obchodoch bežne dostať tzv. portlandský cement, ktorý už obsahuje všetky potrebné zložky, a tak len sypeš cement do miešačky a nemusíš riešiť žiadne hasenie vápna (ako sa robilo pred 50 rokmi), ani nič iné.
Voda
Alebo odbornejšie sa jej hovorí „zámesová voda“ nemôže byť len taká hocijaka voda z kaluže. Musí mať určitý obsah minerálnych látok, s destilovanou vodou by bol blbý betón. Dažďova voda nachytaná v studni, alebo v nádrži sa použiť môže (hoci ide prakticky o destilovanú vodu, počas pršania do seba jednotlivé kvapky naberajú rozličné minerály zo vzduchu, taktiež sa určité minerály dostávajú do vody aj v nádobe, v ktorej ju držíš).
Čím viac vody pridáš, tým tekutejší je betón, ale zas o to menej ho bude, keď sa voda odparí.
Výhodou mokrejšieho betónu je to, že nepotrebuje až tak veľmi zhutňovať, keďže sa zhutňuje aj sám.
Prísady
Plastifikátor je tmavohnedá kvapalina, ktorá sa bežne predáva v stavebninách a používa sa jej veľmi málo (cca 20ml na jednu miešačku). Znižuje spotrebu vody, zlepšuje spracovateľnosť betónu. Taktiež betón skôr chytí pevnosť, takže skracuje aj jeho schnutie a vytvrdzovanie.
Spomaľovače tuhnutia použiješ vtedy, ak je vonku veľmi horúco, alebo betónuješ na priamom slnku. Slnko odparuje vodu z betónu a tak sa často stáva, že betón praskne. To je považované za veľký fail a ak ide napr. o základnú dosku domu, môže to mať aj neblahý vplyv na celkovú pevnosť stavby.
Peniace prísady vytvárajú v betóne póry, čo spôsobuje lepšiu mravuvzdornosť betónu. Ale nemusíš sa báť. Aj normálny betón je dostatočne mrazuvzdorný na to, aby ťa prežil.
Antikorózne prísady použiješ najmä v železobetóne, ktorý je pod holým nebom (teda vystavený vode a vlhkosti). Antikorózne prísady reagujú s železnou výstužou a chránia ju pred hrdzou.
Pigmenty slúžia na zmenu farby betónu. Štandardný betón je šedý. Pomocou pigmentu si vieš urobiť betón červený, zelený, modrý, alebo aký chceš.
Nemrznúca zmes slúži na betónovanie v zime. Keď zamrzne tekutý betón, tak je po ňom, chemické reakcie už neprebehnú tak, ako by mali a výsledný betón nebude spĺňať požiadavky na pevnosť a kvalitu.
Ak potrebuješ betónovať v zime, musíš použiť nemrznúcu zmes. Tá zabezpečí, že betón správne vytvrdne aj v zime, ale… jednak je to drahý špás a betónovanie v zime sa ti podstatne predraží. Jednak betón tvrdne aj tak dlho (pri -10°C aj mesiac, aj viac). Okrem toho nemrznúca zmes vylučuje karcinogénne látky, takže ju používaj len v exterieri.
Prímesy
Prímesy sú používané z ekonomických dôvodov a nahrádzajú časť plniva, alebo spojiva. Ide najmä o popolček, vysokopecnú trosku, vápenec, škvaru (pri škvarobetone) a pod.
Typy betónu
Existuje niekoľko typov betónov, tu si ich ukážeme.
Prostý betón
Štandardný nudný betón, ktorý neobsahuje nič, len betón. Pre naše potreby ho nazývame „záhradný betón“.
Železobetón
Železobetón sa líši tým, že vo svojom vnútri obsahuje železnú výstuž (roxory, kari siete), ktoré sú určené statikom. Betón je veľmi super materiál na pevnosť v tlaku, ale veľmi slabý na pevnosť v ťahu. To znamená, že ak by si chcel zničiť povedzme 1cm hrubú betónovú rúrku tým, že ju budeš tlačiť do seba rukami, tak nemáš šancu, ale ak ju chceš zničiť tým, že ju roztrhneš, tak to rukami úplne v pohode dokážeš.
Preto sa do betónu pridáva železná výstuž tam, kde sa ráta, že budú pôsobiť aj ťahové sily (samonosné betónové dielce, stropy, mosty).
Železná výstuž sa líši najmä hrúbkou tyčoviny (roxory 4 mm až 20 mm, ba aj hrubšie) a je potrebné ich poviazať tak, ako určil statik. Až následne sa celá ošálovaná konštrukcia zalieva betónov.
